Šarfická 300/37
900 82 Blatné
IČO: 00 304 671
DIČ: 2020662039
IBAN Blatne: SK 91 0200 0000 0000 0462 5112
Prvý krát sa obec spomína v listinách z 13. storočia. Prvá písomná zmienka je v metačnej listine (určenie hraníc obce) z roku 1245. Zachoval sa pôvodne gotický kostol z roku 1390, barokovo prestavený a ohradený v 18. storočí
Kamenné skulptúry po obci: sv. Ján Nepomucký z roku 1736, ústredný kríž na cintoríne z roku 1801, sv. Florián z roku 1811, sv. Vendelín – pôvodne sa spomína v kanonickej vizitácii z 18 storočia drevená socha, v kronike opísané premiestnenie pred rokom 1890 kamennej sochy - z podstavca sa nedá zistiť dátum postavenia (všetko nečitateľné) Immaculata z r. 1859, sv. Urban z r. 1870. Všetky kamenné skulptúry boli v rokoch 1998 – 2000 reštaurované. V rokoch 1939 – 1940 bola postavená a vysvätená jaskyňa Lurdskej Panny Márie a v r. 1966 – 1968 bol zriadený park s pomníkom na pamiatku padlým v I. a II. svetovej vojne. Obec bola v minulosti známa výšivkárstvom, vinohradníctvom a vodnými mlynmi.
Prírodné podmienky okolia obce predurčili jej samotné meno. Smerom na východ od obce až do konca 19. storočia ležali rozsiahle bahnité a blatisté, ťažko prístupné a zjazdné územia. Obec a jej okolie teda doslova oplývali hojnosťou blata. Jej meno je odvodené od staro-slovanského názvu „bolto“, či „boloto“ z čoho zrejme vzniklo pomenovanie obce Blatné, Blatná, či Blatnica. Po vzniku uhorského štátu Maďari prevzali pomenovanie, pomaďarčili ho a takýto názov niesla obec až do roku 1948. V histórii je známa pod rôznymi menami. Do roku 1913 sa spomína ako Sarfy, Sarfew, Saarfo, Ssárfia, Pozsonysárfo, do roku 1948 ako Šarfia. Od roku 1948 nesie názov Blatné.
Počiatky osídlenia siahajú do šiesteho tisícročia pred Kristom. Reprezentuje ho sústava sídlisk z mladšej doby kamennej. Pozostatky najstaršieho osídlenia boli objavené na terase medzi Blatným a Čatajom v polohách „pri cintoríne“ a „Štrky“. Pochádzajú z obdobia ľudu s kultúrou staršej lineárnej keramiky, mladšej lineárnej keramiky, želiezovskej skupiny, bolerázskej skupiny. Našlo sa tu i kostrové pohrebisko ľudu s únětickou kultúrou. Nálezy v Blatnom predstavujú najzápadnejší výskyt bukovokovskej kultúry na Slovensku. Pozostatky neolitického osídlenia sa našli aj na rozhraní s igrámskym chotárom v polohe „Pažiť“ neďaleko diaľnice, na terase smerom do Senca v polohe „Pustáky“ v intraviláne obce v blízkosti potoka a najmä na vyvýšenej terase na brehoch potoka medzi Blatným a Šenkvicami. Tu bolo zistené aj osídlenie z mladšej doby bronzovej, laténske, rímsko-provinciálne. Na jar roka 2001 bolo v lokalite „Pustáky“ objavené kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej z obdobia nitrianskej kultúry. Začiatkom roka 2007 objavili poľovníci vo vypustenej vodnej nádrži Blatné keramiku, mlynské kamene a ďalšie historické "drobnosti" z viacerých období. Figúrka hračky - hlavy koníka (z doby železnej) je súčasťou výstavy "Najstaršie dejiny Slovenska" vo výstavnom pavilóne PODHRADIE, na Žižkovej ulici 16 v Bratislave. Výstava je otvorená denne od 9.00 do 17.00 (okrem utorka).
Obšírnejšie informácie o histórii obce Blatné najdete v knihe "V svetle siedmich tisícročí" autora Stanislava Feketeho a kolektívu, ktorú má obec ešte na predaj na Obecnom úrade Blatné v cene 18,30 Euro. Kniha má 550 strán, formát B4, bohato ilustrovaná. V roku 2001 bola vo svojej kategórii zaradená medzi najkrajšie knihy Slovenska.